Dovolenka na juhu Talianska? Toto je 7 super tipov na výlety z Kalábrie a Sicílie!
V tomto článku sa chcem najviac pomenovať práve týmto dvom posledným tipom na výlet, ktoré mám ešte v čerstvej pamäti. Začnem výletom na ostrov Panarea:
6. Výlet na Panareu – najkrajší z Aeolských ostrovov
Napriek tomu, že som tento výlet dosť zvažovala, keďže kvôli ich vzdialenosti trvala celá výprava od skorého rána až do takmer polnoci, bola som nadšená. Určite sa oplatí ísť a vidieť to všetko na vlastné oči! Ani vo sne by mi nenapadlo, čo všetko za ten deň uvidím a zažijem. Samozrejme, že sme išli nakoniec až k Stromboli :) čo je na mapke, ktorú prikladám na konci článku ten úplne najvzdialenejší ostrov…
Aeolské ostrovy – základné fakty
Aeolské ostrovy – to je zoskupenie 7 ostrovov na severe Sicílie v Tyrhénskom mori, z ktorých najväčší sa volá Lipari. Mimochodom preto sa aj často označujú ako „Liparské ostrovy„. Ďalšie ostrovy sú: Vulcano, Salina, Stromboli, Filicudi, Alicudi, Panarea and Basiluzzo. (Pridala som odkazy aj na wikipediu, ak by bol niekto veľmi dychtivý po poznaní :)).
Názov Aeolské ostrovy je zas odvodený od mena Boha vetrov Aeola. To celkom vysvetľuje tú našu strastiplnú cestu loďou v obrovských vlnách. V žiadnom prípade vás však nechcem odradiť, asi sme mali len smolu na naozaj silný vietor práve v deň nášho výletu. Počas večernej cesty späť už bolo takmer úplné bezvetrie.
A čo si pamätám z horlivého rozprávania našej vtipnej lodnej posádky o jednotlivých ostrovoch?
Ostrov Vulcano je známy predovšetkým pre svoje horúce pramene a Rimanmi vraj bol považovaný za sídlo boha ohňa.
Ostrov Lipary je najväčší ostrov s pôvabným mestom v rímskom štýle a turisti z celého sveta sem chodia obdivovať jeho neskutočne krásne pláže. Je označovaný ako jeden z najkrajších ostrovov na svete.
Alicudi je zas ostrov výnimočný tým, že na ňom nenájdete vôbec žiadnu cestu. Prejsť sa dá len po pár chodníkoch a skalnatých schodoch, na ktorých z času na čas stretnete somárikov nesúcich náklad až hore.
Ostrov Filicudi patrí k najdlhšie osídleným oblastiam v oblasti. Pozostatky prvých obydlí sa tu našli vraj už v roku 3000 pred naším lepočtom.
Salina je najvyšším Liparským ostrovom a patrí k nej 6 vyhasnutých sopiek.
Najvzdialenejším ostrovom je Stromboli, ktorý tvorí stále aktívna sopka. Nachádzajú sa tu dve dediny, Stromboli a Ginostra, v ktorých žijú vraj tí najšťastnejší obyvatelia na svete. Prečo? To sa dozviete v mojom rozprávaní nižšie. Zatiaľ prezradím, že to má niečo spoločné práve s touto sopkou známou aj zo slávneho románu Julesa Verna…
No a ten najmenší a najkúzelnejší ostrov Panarea, na ktorom sme sa ešte pred Stromboli zastavili na výlet, opíšem práve teraz.
Detaily našho výletu z Kalábrie
Z mesta Reggio sme odchádzali okolo ôsmej ráno, doviezli sme sa k prístavu, kde sme sa nalodili na trajekt smerujúci na Sicíliu. V Messine sme prestúpili na autobus, ktorý nás odviezol do veľkého prístavu Milazzo, odkiaľ sa rôznymi lodnými spoločnosťami dá dostať na presne ten ostrov (alebo výber ostrovov), ktorý chcete. Všetky ostrovy však naraz určite nie je možné za deň prejsť :). My sme išli spoločnosťou Navisal a naším cieľom bolo spoznanie čarovného ostrovčeka Panarea a podvečerné pozorovanie chrlenia magickej Stromboli.
Príchod na ostrov Panarea
Nebudem klamať, 2 hodinová cesta loďou po v ten deň rozbúrenejšom mori, mi dala trošku zabrať :). A tak sme si hneď po príchode dali všetky štyri (ja, moja sestra a 2 kamošky z kurzu taliančiny) na osvieženie sladučkú granitu. To, čo sme však videli potom, bolo tak krásne, že som na celú cestu razom zabudla…
Ostrov Panarea tvoria 3 malebné dedinky San Pietro, Ditella a Dranto a nazývajú ho aj ”ostrovom mladých, prípadne slnečný či bohémsky ostrov. Je považovaný za najkúzelnejší, ale treba povedať, že je aj najdrahším z celého súostrovia.
S veľkou pravdepodobnosťou sa vám tiež môže stať, že tu uvidíte z niektorého z hotelov alebo dovolenkových víl na kopci vychádzať niektorú svetovú celebritu. Ostrov je totiž podobne ako grécke Santorini milovaný aj rôznymi umelcami.
TIP!!! Ak zostávate na ostrove Panarea dlhšie a chcete sa osviežiť aj v mori, tak ako sme to urobili my na pláži Calajunco, odporúčam objednať si miestny minitaxík. Stojí 3eurá/osobu na jednu cestu, ale ušetríte si hodinové trmácanie po horúčave a! zažijete rýchlu dobrodružnú cestu serpentínami vedúcimi cez jednu z najkrajších dediniek, aké som kedy videla…
Domčeky obyvateľov, hotelíky aj luxusnejšie vily romanticky roztrúsené na kopci majú biele omietky a modré nátery okien a dverí, na aké sme zvyknutí u gréckych ostrovov. To je asi ďalší dôvod, prečo Panareu niekedy nazývajú aj ako „talianske Santorini“.
Úzke krivolaké uličky sú však bez verejného osvetlenia, preto si tu ľudia na noc vykladajú na chodníky pred dom petrolejové lampy. Večer to musí byť teda riadna romantika… Ako dopravné prostriedky tu fungujú len golfové autíčka – taxíky, prípadne skútre. A takto vyzerala naša cesta až priamo na pláž Calajunco.
Pláž bola krásna, ale malá, a tyrkysovú farbu mora, akú si môžete užiť napríklad v Tropei, tu tiež nečakajte. Dôvodom je tmavohnedý zamatový a príjemne hebučký piesok.
Po vykúpaní sme počkali opäť na „taxi“ a šli sme späť k prístavu, odkiaľ sme smerovali k ostrovu Stromboli a sopke, ktorú sme očami takto hypnotizovali už z Panarei.
7. Výlet na sopku Stromboli
Stromboli je ten úplne najvzdialenejší zo siedmich Liparských ostrovov. Jeho názov vznikol skomolením gréckeho slova strongylae, čo v preklade znamená okrúly. Pod prakticky stále aktívnou sopkou žije približne 300 obyvateľov rozdelených do 2 dediniek – Ginostra a Stromboli. Vďaka svojej neustálej aktivite je ostrov Stromboli známy aj ako tzv. „maják Stredomoria“, alebo „najnebezpečnejší ostrov Európy„.
A takto vyzerala naša cesta k nemu:
Po vylodení v prístave, kde nás ani neviem prečo prekvapilo, že pobrežie je celé čierne :), sme sa šli najprv prejsť po ostrove uličkami, ktoré nás viedli nahor. Pokochali sme sa krásnou, poväčšine modro-bielou architektúrou, kúpili sme si nejaké suveníry, z ktorých najväčší úspech mali samozrejme pravé sopečné kamene.
Rovnako ako na Panaree, aj zo Stromboli sa nám núkali neuveriteľné výhľady na more a okolité ostrovy, tak sme sa rozhodli, že si ich užijeme dosýta. Vybrali sme si teda ristorante con vista mare a vychutnali si tam lahodnú pizzu Margerita. Mňam, ešte teraz cítim tú úžasnú chuť, morský vánok a pocit pri pohľade na šíru modrú hladinu.
Zaujímavosťou pre milovníkov filmu bude správa, že práve tu bol v roku 1950 natáčaný známy film Roberta Rosselliniho „Stromboli, Božia zem“ v hlavnej úlohe s krásnou Ingrid Bergman. Magickosť tohto miesta vraj môže za to, že sa tí dvaja, v tom čase obaja v manželskom zväzku, do seba bezhlavo zamilovali, čo bol v tom čase samozrejme obrovský škandál.
Na ostrove dokonca stále nájdete dom, v ktorom táto hviezda filmového plátna žila. Určite ho neprehliadnete, aj po tých rokoch je to miestna atrakcia. Je celý ružový s tmavozelenou bránou a pamätnou tabuľkou na fasáde pri vstupe.
Prečo sú obyvatelia Stromboli tí najštastnejší ľudia na svete?
Dozvedela som sa aj celkom zaujímavú vec :), a to, že pri činnosti sopky dochádza k uvoľňovaniu drobných čiastočiek líthia., čo spôsobuje miestnym obyvateľom šťastnejší pohľad na život :D. Ktovie ako to je, každopádne náš sprievodca sa dušoval, že to tak musí byť, lebo každýkrát keď je na Stromboli viac ako pár dní v kuse, tak už to vraj celkom jasne cíti. :)
Bol to inak celkom zvláštny pocit, že som po celý čas tak blízko aktívnej sopky, ale keď sa po pár minútach nič extrémne nedialo – zem sa netriasla :), tak som si aj celkom zvykla a po hodinke mi ani nenapadlo, kde sa vlastne nachádzam. To, som pochopila až o pár hodín neskôr, keď sme sa pri západe slnke, tesne pred zotmením, vybrali na záverečnú časť našej cesty.
Podvečerné pozorovanie sopečných miniexplózií
Pri odchode z ostrove sme oboplávali Stromboli z druhej strany, a odtiaľ už bol nádherný výhľad na to, čo táto sopka ešte dokáže… Loď tam asi na polhodinku zastala a kým sa zotmelo, čakali sme na miniexplózie a chrlenie žeravej lávy. Bohužiaľ ani video ani fotky som z toho momentu nestihla spraviť. Lávu totiž nechrlí na počkanie, a začala s tým (aj to len na pár sekúnd) keď už to nikto z nás nečakal.
Je to ale zážitok a pravdupovediac bola som rada, že sme dosť ďaleko. Neviem si predstaviť, ako to museli cítiť tí „blázni“, ktorí chodia liezť k vrcholu sopky každý večer po zotmení – je to totiž jedna z tunajších adrenalínových dovolenkových atrakcií – „stromboli volcano hiking“.
A toto sú videjká z cesty a z pozorovania dymiacej sopky.
Tak a to už bol posledný výlet našej zatiaľ najlepšej dovolenky v Kalábrii… Posledný, ale nezabudnuteľný :).
Naše výlety z Kalábrie a Sicílie – mapa
Na záver prikladám ešte mapu všetkých miest spomínaných v tomto článku pre ľahšiu orientáciu :).
Mesto Pizzo na nej nájdete úplne hore, smerom nadol mesto Tropea, a ešte nižšie skoro pri mieste, kde sa Kalábria spája so Sicíliou, je aj romantické mestečko Scilla.
Sicílska Messina je výbežok najbližšie ku Kalábrii. Taormina a Giardini Naxos sú na tejto mapke úplne dole na východe Sicílie. Z prístavu Millazo sú na mape označené lodné trasy na Aeolské ostrovy, pričom ostrov Stromboli je ten úplne hore.
Ak sa vám tento článok o tipoch na výlety počas dovolenky na Kalábrii alebo Sicílii páčil, potešíte ma lajkom alebo zdieľaním! Ďakujem!
TOP PONUKY – DOVOLENKA KALÁBRIA
